História

Prvá zmienka o obci sa datuje z roku 1253 pod názvom obce Gyurgsuka alebo aj po názvom Gurgsuka.

V časových postupnostiach sa názov obce mnohokrát zmenil:

  • z rokov 1254-5 ako Gursuca
  • z roku 1413 ako Gyersoka
  • z roku 1431 ako Gyerszeka
  • z roku 1786 ako Derczika

Obec JUROVÁ (Dercsika) leží v južnej časti Žitného ostrova, asi 10 km južne od okresného mesta Dunajská Streda. Prvá písomná zmienka o obci Jurová sa datuje z 13. storočia. V roku 1253 je spomínaná ako Gyurgsuka (čítaj Ďurgšuka), aj ako Gurgsuka. V roku 1786 už ako Derczika (čítaj Dercika), po 1948 má aj slovenský názov Jurová, maďarsky Dercsika (čítaj Derčika). V rannom stredoveku patrila Bratislavskému hradu (vtedy Pozsonyi vár, čítaj Požoňi) ako súčasť kráľovského majetku. Od r. 1373 bola majetkom Jurovského rodu (Gyurchka) a v 17. storočí patrila šľachtickým rodom Méhešovcov a Baloghovcov. Ako obec šľachticov figuruje do konca 19. storočia, do r.1828, kedy mala 112 domov a 818 obyvateľov.

O pôvode názvu obce – Dercsika, dnes Jurová, vniklo viac legiend. V ľudovom podaní bolo územie celého Žitného ostrova obľúbeným poľovným revírom, zároveň aj miestom užívania voľného času, ľudom obľúbeného kráľa Mateja. Raz, počas takejto poľovačky unavený a z toho mrzutý kráľ hromžil na ťažko prechodný močaristý kraj za sprievodu jeho verného koniara Juraja Erősa (György Erősa), ktorý sa na kráľa obrátil so skromnou prosbou, aby mu daroval taký kus tejto nehostinnej krajiny, ktorý na svojom sivkovi obehne, kým jeho výsosť ukončí svoj krátky obed. Kráľ privolil. Juraj počas rýchleho cvalu roztrhal na kúsky svoj plášť a zdrapmi značil okruh, ktorým prechádzal. Kráľ práve končil s obedom na malej vyvýšenine dodnes zvanej Medový kopec, keď sa objavil Juraj Erős. Keď spolu obišli označené územie, kráľ uznanlivo krútiac hlavou povedal: „György! sok a“ (Juraj! to je veľa). A tento výrok sa stal názvom kráľom prisľúbeného a aj darovaného statku. Tu usadený György Erős zanechal po sebe sedem dedičov, šesť chlapcov a jedno dievča, práve toľko kmeňov pôvodného rodu, ktorých pôvodné mená sú Vida, Szemes, Szakál, Ábrahám, Jakab. Jediné dievča malo meno Berta, ktorú si vzal niektorý Pálfi.

V obci sa nachádzajúci kostol vysvätili v 1519-tom, potom v 1755-tom ho zväčšili a namiesto pôvodnej drevenej stolicovej zvonice postavili zvonicovú vežu. Kostol je zasvätený Požehnanej nanebovzatej Panne Márii.